radostné srdce

Láska prichádza cez Advent

 

Vianoce sa blížia. Tie krásne láskyplné sviatky, ktoré prichádzajú každý rok, aby nám priniesli kúsok pokojného času, prežiareného Láskou a Nádejou .. Áno, také by chceli byť Vianoce pre nás. Ale sú také naozaj? Do akej miery ich prežívame iba materiálne, s preplneným stolom, bruchom, celé hodiny pozerajúc do telky, aby nám žiadna z rozprávok neunikla? Dokážeme ich prežívať o čosi viac vo vnútri svojho srdca? A ten predvianočný čas? Na čo nám je vlastne daný? Vnímame ho skôr ako už ten Vianočný alebo vycítime v názve „PREDvianočný“ tú vzácnu predponu, ktorá je tu, aby nás na niečo pripravila?

Mnoho otázok a odpovedí toľko, koľko je nás ľudí, pretože každý vnímame vo vnútri svojho srdca „posvojom“. Bohatstvo vnímania, cítenia, prežívania, myslenia je tak široké, že dokáže obsiahnuť všetkých ľudí. Každý prežívame život inak. Vianoce tiež. A i ja mám to svoje prežívanie …

Predvianočný čas, čas očakávania

Vianočná výzdoba v nákupných centrách už v októbri, o reklamách ani nehovorím (ešteže, okrem Stv1 a Stv2, televízor nepozeráme, ale stačia mi reklamy na youtube) – pohroma predvianočného času, má za následok iba jedno- ľahko sa presýtime Vianočnej atmosféry. My možno tvrdíme, že nie, ale naše srdce nemá možnosť sa naozaj pripraviť, stíšiť, akosi vyprahnúť, pretože má hneď všetko, tu a teraz. Všetci si robíme výzdoby už v novembri, veď nech si užijeme tú Vianočnú atmosféru. Ale niekde sme zabudli predponu „pred“. Dokázať sa pripraviť na Vianoce, na príchod Lásky a prežiť sviatky o niečo viac ako len materialisticky znamená nechať naše srdce v radostnom očakávaní. Nedať mu hneď všetko tu a teraz. Vnímať, čo nás čaká. Prežívať tú Nádej, ktorú Vianoce prinášajú, tešiť sa a hľadať, čo môžem v sebe zlepšiť.

Na to je vlastne ten vzácny Advent – predvianočný čas. Aspoň pre mňa. Môcť niečo očakávať znamená, že sa Vaše srdce zväčší, teší sa ešte viac a vy, s týmto veľkým srdcom, prežijete intenzívnejšie Vianoce. Veď to poznáte, keď sa tešíte na niekoho, kto Vás má prísť navštíviť a dávno ste ho nevideli alebo sa tešíte možno na vzácnu rodinnú oslavu, vytúžený výlet na ktorý ste dlho šetrili, na niečo, čo ste tvorili dlho a konečne Vám to dajú do rúk. Čo sa s Vami deje v tie dni, keď „musíte“ na tie vytúžené výlety, osoby, veci čakať? Cítite niekedy až také chvenie vo Vašom srdci? O tom presne hovorím! V očakávaní, chvejú sa nebesá! Má to svoj význam. Pretože keď sa potom dočkáte toho, na čo sa tak veľmi tešíte, Vaša radosť je úplná, veľká, oveľa väčšia ako keby Vám to dali hneď.

Všetko má svoj postup. Ako keď pečiem koláčiky alebo varím. Nemôžem dať najprv ingrediencie piecť a potom sa ich snažiť vyšľahať a zmiešať. Alebo pripraviť cesto, ozdobiť ho a potom ho dať piecť.. Tak je to i v našom živote .. Všetko vyžaruje zvnútra nášho srdca. To, čo doň vložíme a čas, ktorý mu darujeme v predvianočné dni, sa na Vianoce pretaví do celého nášho prežívania a prenikne až do našich rodín .. Nemôžeme druhým darovať to, čo sami nemáme. Ani sebe samým. Ak chceš darovať sebe krásne prežité Vianoce, oplatí sa prežiť i ten predvianočný čas. Ak chceš priniesť na Vianoce svojím blízkym a rodine niečo DOBRÉ zo seba, je treba aspoň kúsok toho predvianočného času, ktorý ti dá priestor do srdca to dobré najprv vložiť.

Tento celý predvianočný Čas, ktorý nás čaká,  je tu pre TEBA. Máš 24 dní. Skús nájsť vlastné srdce a prežiť TICHO, ktoré neruší a pohladí tvoju dušu. Vypni aspoň na chvíľu televízor, mobil, počítač. Nemusíš mať celý december ozdobený stromček a vyzdobený dom. To podstatné sa deje vo vnútri tvojho srdca. Najprv otvor tvoje srdce, vojdi doň a ozdob ho. Možno to nebude na začiatku veľmi príjemné, lebo tam nájdeš aj bolesti, neresti, trápenia či vlastné zlyhania. Ale to je dobré a potrebné! Keď si spokojne vyzdobíš iba celý dom, začneš si namiesto príprav užívať Vianoce, už sa nevrátiš do vlastného srdca. Choď, vojdi do srdca, otvor ho a ozdob ho tvojou láskavosťou, trpezlivosťou, obetavosťou, nesúdením, pomocou druhým .. Potom, s oveľa väčšou radosťou a plnosťou prežívania ozdobíš aj vianočný stromček a celý dom, lebo áno, aj to k tomu patrí a aj my doma celý advent pomaličky zdobíme a vytvárame tú Vianočnú atmosféru. A ako plynucím časom Adventu zdobíme naše domy, pečieme a spievame si Vianočné piesne, tak plynúcim časom by sa malo aj naše srdce zapĺňať láskavosťou a dopriať mu pokojnú chvíľku.

Nechaj znova počúvať vlastné srdce. Každé srdce bije svojím rytmom, ovplyvnené celým naším prežívaním. Stačí sa neporovnávať s inými a počúvať tlkot vlastného srdca v úprimnosti vlastného prežívania .. Ono Ťa povedie k úplnej radosti .. Radosti prežívania a sebadarovania druhým.. Lebo Advent je o RADOSTI .. o radosti Vianoc, ktoré sa blížia. Nie je to tiché obdobie. Je super si pustiť peknú pieseň, zdobiť domácnosť, plánovať si koláčiky a prežívať tú Predvianočnú atmosféru. Nezabúdaj ale aj na vlastné srdce, ktoré by Ti rado niečo zvestovalo ..

 

Ako pripraviť na Vianoce deti?

A čo deti? S deťmi sme začali minulý rok a tento rok budem pokračovať v peknej aktivite. Na tabuľu alebo papier každej nakreslím veľký Vianočný stromček, ktorý si celý advent zapĺňajú ozdobami za dobré skutky. Rôzne vianočné ozdoby predstavujú rôzne dobré skutky – prekonanie sa, pomoc rodičom, rozdelenie sa s inými, pomoc druhým..Takto je stromček rozmanitý a krásny a celý Advent sa chystáme na Vianoce a tešíme sa z nich.  Na Vianoce majú tak aj oni darček pre Ježiška, ktorému darujú tento ozdobený stromček a položia ho k jasličkám na Štedrý deň.  Okrem toho máme adventný kalendár bez sladkostí a hračiek, s jednoduchými spoločnými aktivitami.

Nie som príliš tvorivý človek, takže toto prenechám skúsenejším. Vianočný stromček sme zdobili dobrými skutkami ešte ako deti s mojou maminkou, takže je to také dedičstvo z môjho detstva. Typy na adventný kalendár beriem napríklad aj tu. Pre mňa, veľmi nízko kreatívneho človeka v oblasti detských aktivít je tento príspevok a blog priam spásou. 🙂

 

Darčeky a materializmus

Určite sa nájde ešte veľa rodín, v ktorých sú deti zavalené darčekmi z každej strany a nevedia, čo skôr otvárať. V mojom okolí ale vnímam, že stále pribúda rodín, ktorí sa snažia o určitý minimalizmus a deťom kúpia jeden či dva darčeky. A to je potrebné a krásne v dnešnej konzumnej dobe. Učiť naše deti, aby sa vedeli tešiť z maličkostí, aby neočakávali veľké dary a aby si nezvykli na to, čo im sami prinášame- kopu darov. Potom raz nepríde veľa darčekov a príde sklamanie. Poznám deti, ktoré si nevážia, keď im niekto daruje maličkosť. Pozrú na to, zo slušnosti  poďakujú, ale u nich nevidíte vďačnosť, radosť, prekvapenie. Sú zvyknuté na väčšie dary …  škoda. Ale to nie je len o deťoch, ale aj o nás. Budovať v deťoch skromnosť a skutočné hodnoty je náročné, budovať ich  v nás dospelých je niekedy ešte ťažšie. Hlavne ak človek zarába a „má právo“ si to dovoliť. Čím viac sa človek naháňa a čím viac zarába, tým má viac možností.. Tuto by som rada pridala kúsok zamyslenia od Katky z blogu Laflorita.sk, ktorý ma pár dni dozadu naozaj dostal a prinútil popremýšľať aj mňa.

„Byť úspešný neznamená vždy robiť to, čo človeka najviac baví. Doba je rýchla, my sme sa prispôsobili a naša spoločnosť tiež. Čím viac budeš pracovať, tým viac dosiahneš – to je dnešný model úspechu. Či lepšie povedané: tým viac dostaneš?  Motivácia mať veľa, je pre nás veľký poháňač vpred. Je to však pre nás tak veľmi potrebné? Prosil vôbec niekto v histórii nášho ľudstva svojho šéfa, aby mu už nezvyšoval plat, lebo má presne toľko, koľko potrebuje?… S pribúdajúcou odmenou za našu prácu sa zvyšujú aj naše nároky. Môžeme si viac dovoliť, viac nakupovať, viac míňať, viac zahadzovať a zvykáme si na istý komfort, ktorého sa nechceme vzdať. Materializmus nás vťahuje do sveta konzumu a cesta späť je veľmi úzka.“

Tento text pokračuje ďalej otázkou: ČO VLASTNE POTREBUJEM?

Tak som sa opýtala seba. ČO vlastne potrebujem? Odpoveď je podobná, ako u Katky z vyššie spomínaného blogu. Doma sa už dlhšie snažíme o minimalizmus, šetrný spôsob života a učíme sa vystačiť si s menej oblečením, menej vecami, menej hračkami, menej všetkým .. Učíme, nie vieme. Takže v otázke „Čo vlastne potrebujem?“, toho koniec koncov nie je veľa materiálneho. Ja potrebujem mať svoje hodnoty v srdci, mať ich správne usporiadané, mať kúsok času pre vlastné srdce, čas v rodine jeden na druhého, robiť niečo zmysluplné a tvorivé a vedieť, že to ako žijem, je aj šetrné k našej prírode, k našej zemi. Potrebujem žiť tak, aby mi to dávalo zmysel. Tento rok bol pre mňa veľmi rýchly, zaneprázdnený a náročný oveľa viac ako ostatné. Nastúpila som na vlak, ktorý niesol veľký náklad a nechcel zastaviť. Tvorba knihy, ďalšia práca popritom spolu so záhradou, deťmi, ďalším tehotenstvom, domácnosťou dala naozaj zabrať. Trebalo stíhať všetko. Na nič nebola výhovorka, slovko nevládzem nebolo v mojom slovníku. Veď to aj sami dobre poznáte. Treba sa zaprieť a kráčať.. Takže vrátiť sa o kúsok späť je môj cieľ. Spomaliť. Teším sa, že sám život ma trošku spomalí, keď príde naše tretie dieťatko na svet. Jasné, že nebudem 24 hodín denne na obláčiku, hrať sa celé dni s deťmi, nič nerobiť a môj manžel ma bude obskakovať. Mať tri deti je zaberák a každodenná obeta, starostlivosť, k tomu práca a povinnosti a žiadna romantická vyhliadka na modrom oblaku. Ale viete, tak vypnúť všetko ostatné, zbytočné, menej podstatné..aspoň z časti a užívať si PRÍTOMNOSŤ .. To potrebujem! Naozaj! (Tak mi to prosím pripomínajte, keď budem zase moc aktívna 🙂 🙂 ) ..

„Zistila som, že všetko, čo potrebujem, je vlastne nepotrebovať nič.“

Taká krásna veta. Tak krásna a pravdivá!  Každý máme iné potreby viem, ale mňa táto veta neskutočne inšpiruje. Denne. Keď som odišla ako 19 ročná do Francúzska, vypratala som celú izbu. Nepotrebné som rozdala a do veľkého kufra som zbalila svoj život. Plánovala som sa nevrátiť a túžila som zbaliť celý svoj život do jedného kufra. Vtedy sa mi to podarilo. Dnes by to už bolo ťažšie, ale tú túžbu nevlastniť tu na zemi veľa stále nosím hlboko v srdci. Aj počas Vianoc ..

Tá materiálna príprava

Áno, aj tá patrí k Vianociam a predvianočnému obdobiu. Nebudem tu písať len o srdci, keď aj my doma pečieme, chystáme, zdobíme, „svetielkujeme“ a pripravujeme a fakt si to užívame. Aj to považujem za potrebné a milujem to! Všetky tieto veci, ktoré nás tešia a pomáhajú nám prežiť Advent v očakávaní. Doma už nepečiem desať druhov, ale zase si neviem predstaviť, že by sme nepiekli vôbec. Je pre mňa dôležité, aby som deti viedla aj v tomto smere. Naplánujeme si dva- tri koláčiky, podľa toho ako stíhame, máme chuť a spolu pečieme. Pustíme si rozprávku na počúvanie alebo pesničky a spolu si spievame a rozprávame sa. Lebo aj to je forma ako tráviť spoločný čas inak ako vo všedný rok. Teda ja s deťmi pečiem častejšie, ale pre niekoho môže byť  taká vzácnosť a deti si budú pamätať ako s maminkou alebo rodičmi pred Vianocami piekli a toto sa pre nich stane tradíciou, v ktorej pocítia radosť .. A nemusí to byť ani pečenie, možno spoločná prechádzka alebo my sme si zaviedli taký zvyk, že každý rok spolu vyberieme jednu ozdobu na stromček. Jednu, vzácnu, krásnu. Tú potom spolu zavesíme na stromček a tešíme sa z nej. Tých „materiálnejších“ aktivít je viac. Ja dokonca doma aj upratujem (Nie sme anjeli predsa a je pre mňa dôležité, aby sme nežili ako v chlieve), varím a balím darčeky (áno, my si aj darčeky dávame, pre potešenie, dva, maximálne tri. Jeden hlavný a jednu dve drobnôstky.)  Doma nám pravidelne celý december večer svietia kade-tade sviečky (To mám po mojej maminke 🙂 ). Pomáha nám to sa trošku upokojiť. Takže ono to patrí k sebe, príprava srdca aj domova. Nájsť v tom harmóniu, to je umenie naplno prežitého života. Aj keď, prežiť Vianoce bez materiálneho si stále viem predstaviť ľahšie a je to príjemnejšia predstava, ako prežiť ich s prázdnym srdcom, na ktoré som si celý Advent nenašla čas..

 

 

Na svete nežijem len ja a moja rodina ..

A čo viac dodať .. Po takomto Advente môžu prísť tie prekrásne Vianočné sviatky .. Ja sa Vám musím priznať, že vždy mi je cez Vianoce v srdci aj trošku smutno.  Lebo viem, koľko ľudí nemá nikoho, sú sami, opustení, trpiaci, možno po vážnej tragédií, strate .. To sú vždy momenty, ktoré ma brzdia.. že vo svete je toľko chudoby, bolesti, utrpenia.. Viem, že ja to nevyriešim.. Ale prečo? Prečo toľko nespravodlivosti a bolesti? Zmeniť celý svet nemôžeme. Zmeniť môžeme len seba, pozrieť sa okolo seba a pomôcť aspoň niekomu v našom okolí. Myslím, že ak by to spravil každý z nás, svet by bol krajší. Bol, určite! Možno je aj toto uvedomenie si biedy a bolesťi druhých príležitosťou naplniť svoje srdce vďačnosťou za všetko čo my máme. Možno nemáme všetko, možno sa aj my brodíme v bolesti a určitej chudobe, ale verím, že dokážeme vždy nájsť niečo, za čo môžeme byť vďační .. A i vďaka tejto vďačnosti v srdci sa neuzavrieme ľútostivo do seba, ale dokážeme pomôcť iným..

A ten Vianočný čas je tu..

Áno, Vianoce sú tu, po tomto čase očakávania.. a naše láskou vyzdobené srdcia ladia s našim vyzdobeným a perníkmi prevoňaným domovom. Všetci sme krásni, pretože krása vyžaruje zvnútra. A my sa môžeme ponoriť do tých najkrajších kolied, spoločného času pri Štedrovečernom stole, priniesť malému Ježiškovi naše dary – naše Srdce .. Je to čas rodiny, pohody a jednoduchej radosti.

U nás je vždy Štedrý deň veľmi krásny. Doobeda chodíme „koledovať“ po rodine, vždy si dopredu pripravíme do malinkých krabičiek zopár koláčikov, aby sme sa podelili aj s inými. Ideme pre Betlehemské Svetlo a spoločne potom doma pripravujeme, čo ešte treba. Celý deň hrajú koledy a naše obľúbené Vianočné piesne. Pozrieme si Vianočnú rozprávku. Nachystáme si pekné čisté oblečenie, pripravíme slávnostný stôl, vyberieme modlitby, ktoré sa chceme pomodliť a vychutnávame si tú všetku vianočnú atmosféru, na ktorú sme sa tešili celý Advent.. Navečer, predtým ako začne Štedrovečerná večera sa deti pomodlia v izbičke a prosia, aby Ježiško prišiel aj k nám, k jasličkám im položia ich Vianočné stromčeky, ktoré zdobili celý Advent ich dobrými skutkami. Pustíme vonku prskavky a zatiaľ Ježiško s darčekmi príde. Potom už zasadneme ku stolu, ďakujeme a spoločne sa tešíme, že Láska prišla medzi nás..

Zrazu je to prežívanie Vianoc, vďaka Adventu, tomu predvianočnému času, tak krásne!

Tak Vám ho prajem i ja, krásny predvianočný Adventný čas.. Máš 24 dní!

S nádejou ..

Vaša LaPetite Mary 🙂

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *